Dnes by som sa s vami chcela podeliť o trošku inú recenziu. Mám v pláne vám sem napísať svoje obľúbené pasáže, vety, slová alebo dialógy, ktoré ma chytili za srdce.
Úryvky, vety, slová, dialógy a všetko, čo ma chytilo za srdce z knihy Tinta:
Keď uchováme slová, obrázky a okamihy, zachytené na koži, náš príbeh tu zostane na veky.
Na telo si dávame znázorniť všetko, čo je dôležité, inak...
Dnes by som sa s vami chcela podeliť o trošku inú recenziu. Mám v pláne vám sem napísať svoje obľúbené pasáže, vety, slová alebo dialógy, ktoré ma chytili za srdce.
Úryvky, vety, slová, dialógy a všetko, čo ma chytilo za srdce z knihy Tinta:
Keď uchováme slová, obrázky a okamihy, zachytené na koži, náš príbeh tu zostane na veky.
Na telo si dávame znázorniť všetko, čo je dôležité, inak to zostane v duši a nik predsa nechce, aby ju čosi ťažilo.
Príbehy sú naša minulosť a z našej minulosti by sme mali vychádzať aj v súčastnosti.
... tetovanie nie je iba prostriedok sebavyjadrenia, ale slúži na zachovanie spomienok a ako dôkaz našej úctyhodnosti.
No skrýva sa v nich pravda. Sú ako..." Zatvorím oči a spomínam na ockové slová. "Sú ako kvety: pekné časti s lupeňmi predstavujú vymyslené pasáže a korene zasa to pravdivé, čo sa naozaj odohralo."
Zamýšlam sa nad tým, aké to je nájsť lásku svojho života a bezhranične niekoho milovať...
... presne tak sa cítim: ako hlúpy pes, ktorý si myslí, že niekoho vedie, no v skutočnosti ho brzdia a ovládajú.
... na tvoje príbehy budeme spomínať, lenže kto si zapamätá teba?
Smrť nás zaháňa do temných zákutí našej mysle.
Ak je to všetko pravda a ja tomu verím, bude to pravda aj kedykoľvek inokedy, keď budeš pripravená vrátiť sa k tomu. Len sa toho nevzdávaj.
Všetci máme svoje tajomstvá.
Zima mi pripomína cintorín - je bezútešná, studená a bez života.
Srdcia si treba zamykať inak ich neochránite.
V každom z nás je trochu zla. Všetci sa za niečo hanbíme a čosi ľutujeme. Napríklad skutky , ktoré ublížili naším dušiam či ranili našich blízkych. No máme v sebe aj kus dobra. Podľa mňa práve to prevažuje. Život je o tom, aby sme sa naučili udržiavať ich v rovnováhe, našli si svoje miesto v čase a priestore. Sme aj dobrý, aj zlý, lenže to z nás nerobí sivých.
Okrem dobra a zla je v nás aj všeličo iné.
Na mojom tele nenájdeš dôkaz o všetkých chybách, ktoré som spravil. Naše telá sa liečia... postupne sa dávajú do poriadku. Sme na to stavaní. Život nie je iba o prešľapoch a zlyhaniach. Každé ráno. predsa svitne nový deň. Minulosť nemusí predurčiť tvoju budúcnosť, Leora. Chyby nie sú nenapraviteľné. Môžeš ich odčiniť. Vždy ich môžeš odčiniť.
Obálka:
Budem k vám úprimná a poviem vám, že knihu som si naozaj vybrala len kvôli tomu, že ma zaujala na prvý pohľad. Nečítala som si ani anotáciu a chcela som ju mať doma.
Keď docestovala až ku mne, bola ešte krajšia ako na obrázku. Oranžová farba dokonalo vynikne na tej čiernej a to, ako sa dokonalo odráža od slnka... K tomu pridali obrysi dievčenskej postavy, s bielou farbou, ktorá dokonalo vynikne medzi obrázkami, ktoré z diaľky splývajú.
Jednoducho nemám slov a hneď tu som dala tejto knihe plný počet bodov. Vydavateľstvo CooBoo ma prekvapilo, pretože od nich veľa kníh nemám a ani teraz ma nesklamali.
Jednoznačne sa mi páčia detaili, ako je vrana, výr a pierko, ktoré do príbehu patria.
Moje pocity:
Príbeh, ktorý je napísaný v tejto knihe, ma zaujal hneď od začiatku, čo bolo asi predpokladateľné, keďže som zistila, že kniha sa bude týkať tetovaní. Sama jedno mám, no a tak som bola zvedavá ako sa takáto témetika, dá zhrnúť do knihy. Nečakala som, že dej bude fantasy, skôr som si myslela, že to bude nejaký román alebo niečo podobné. Bolo vidno, že o knihe som nemala ani obraz ani zvuk, ako sa hovorí.
Začítala som sa behom pár strán a vedela som, že kniha si našla cestu k môjmu srdcu. Už len to, že tam boli napísané význami tetovaní, ktoré boli významnejšie pre tento príbeh, bolo úžasné. Len si to predstavte, môžete sa dať tetovať kedykoľvek, akokoľvek a každému to bude jedno. Priam to bude od vás každý žiadať. Nikto by vás za to neodsudzoval. Priam dokonalý svet.
Autorka nám vlastne dala pohľad na svet z opačného pohľadu. "Neoznačených" ako nazýva Alice Broasway v knihe ľudí, ktorí nie sú potetovaní, sú zlí ľudia, ktorí skrývajú o sebe tajomstvá a nemajú právo žiť normálny život. A naopak ľudia, ktorí majú na sebe tetovania už od pár týždňov života, kedy vám vytetujú prvý znak a to váš vek a ďaľšími rokmi to pokračuje a tetovania pribúdajú, sú ľudia, ktorí majú dlhodobé zamestanie, ktorí sú dobrí a majú právo na život v meste.
Samozrejme, že v takom meste by som žiť chcela, jedno tetovanie mám na ďaľšie sa chystám a určite to nebude moja posledná návšteva tatéra. Je to skoro výkrik do sveta, keď svoje myšlienky, slová, bolesť, či šťastie, necháte na svojej koži.
Leora... k tejto postave, nemám popravde asi žiadny vzťah, ani som si ju neobľúbiľa, ani ju nenávidim. Pre mňa je to skoro neutrálna postava aj keď je to hlavná postava.
Obel... ten pán mi je neskutočne príjemný, to ako sa správal k Leore a ako na ňu v podstate dával pozor, ako sa o u bál a žartoval s ňou. Neskutočne som si toho chlapíka obľúbila.
Ak by ste Mali otázky na ostatné postavy, kľudne sa na nich spýtajte do komentára a ja vám rada vyjadrím môj postoj :).
V tejto knihe, nie je postava, ku ktorej by som si vybudovala záporný vzťah a to ma naozaj prekvapilo. V každej knihe som si niekoho našla, či to bol chlapec, alebo dievča, kniha sa nezaobišla bez mojích slov "Bože zas ty? Bude tam aj niekto významnejší než tvoja osobnosť?" A tým má u mňa kniha také malé neviditeľné plus :)
Hodnotenie:
5/5