Keď fyzik a významný popularizátor vedy Michio Kaku spomínal na Isaaca Asimova, uviedol historku ako sa ho pýtal, odkiaľ čerpal inšpiráciu na napísanie Nadácie. Asimov mu odpovedal, že to bol pád rímskeho impéria. Pokračovanie legendárnej série s názvom Nadácia a impérium ponúka čitateľom pôsobivý obraz rozkladu pokročilej formy spoločenského usporiadania a takú vieru v silu exaktných vied, ktorá ...
Keď fyzik a významný popularizátor vedy Michio Kaku spomínal na Isaaca Asimova, uviedol historku ako sa ho pýtal, odkiaľ čerpal inšpiráciu na napísanie Nadácie. Asimov mu odpovedal, že to bol pád rímskeho impéria. Pokračovanie legendárnej série s názvom Nadácia a impérium ponúka čitateľom pôsobivý obraz rozkladu pokročilej formy spoločenského usporiadania a takú vieru v silu exaktných vied, ktorá už nadobúda náboženskú podobu.
Isaac Asimov (1920 – 1992) bol veľmi mladý, keď napísal prvý diel Nadácie a zožal s ňou ohromný úspech. V roku 1966 získala ocenenie Hugo ako najlepšia žánrová séria všetkých čias. Pôvodne napísal Asimov tri knihy o Nadácii a neskôr, v 80. rokoch 20. storočia sa k sérii vrátil ďalšími príbehmi a niektoré z nich chronologicky predchádzajú pôvodným knihám. V novom slovenskom preklade sa k nám zatiaľ z pôvodnej trilógie dostal prvý a v súčasnosti druhý diel, Nadácia a impérium.
Dej sa opäť posunul významne do budúcnosti, tentokrát tri storočia od založenia Nadácie Harym Seldonom, najvýznamnejším predstaviteľom psychohistórie. Psychohistória bola veda, ktorá využívala pokročilé matematické modely na prognostiku správania obrovských skupín obyvateľstva. No v časoch Nadácie a impéria už nežili ľudia, ktorí by poznali všetky princípy psychohistórie. Seldon bol totiž presvedčený, že ak by ľudia vedeli, ako matematicky predvídať správanie, začali by prognózy byť nespoľahlivé, lebo by sa očakávanému vývoju dalo zabrániť. Namiesto toho sa slepá viera v nevyhnutnosť psychohistorických predikcií stala až základom určitých náboženských praktík. Nadácia sa vyvinula na významná politickú, obchodnú a vojenskú mocnosť, ktorá postupne získavala prevahu nad upadajúcim galaktickým impériom. Až kým sa neobjavil mutant Mul s prudkou expanziou a výraznými vojenskými úspechmi.
Každá pokročilá forma organizácie spoločnosti využíva na svoje fungovanie byrokraciu. Niekedy sa však stane, že pravidlá a ich vykonávatelia získajú príliš vplyvné postavenie a to sa stalo tristo rokov po založení Nadácie jej elitám. V jadre druhého príbehu je práve kríza vyvolaná nečakaným kontaktom byrokratického aparátu Nadácie s mutantom. Mul je nepredvídateľný prvok v presných matematických výpočtoch psychohistórie a je veľmi otázne ako sa s ním dokáže Nadácia vysporiadať. Na opačnom konci galaxie s neznámymi súradnicami sa medzičasom vyvíja druhá Nadácia a, zdá sa, že nadišiel čas začať po nej pátrať a nadviazať s ňou kontakt.
Zatiaľ čo prvý diel série pozostáva z viacerých textov, ktorých dej sa posúva po desiatkach rokov, Nadácia a impérium sa odohráva v oveľa kratšom čase. Asimov nekládol dôraz na psychológiu postáv, nemá ani zmysel vyčítať mu to. Niektoré pasáže alebo nápady, predovšetkým technológie budúcnosti, pôsobia anachronicky, ale to je vedľajšie. V jadre jeho série sú otázky o nevyhnutnosti sociálny procesov, ktoré utvárajú veľké dejiny a to, či existuje spôsob ako vývoj zmeniť.
Dokáže jedna bytosť ovplyvniť smerovanie miliárd iných? Ak áno, čo na to potrebuje? Stačila by k tomu vojenská sila alebo sú potrebné aj vraždy alebo dokonca schopnosti prekračujúce ľudské vnímanie? Postavy vedú dialógy o povahe impéria, jeho slabých miest, v románe sa pomerne dosť diskutuje. Nechýba ale ani akcia a dokonca až špionážna zápletka. To, čo však robí cyklus o Nadácii atraktívnym sú predovšetkým myšlienkové impulzy, ktoré od doby svojho vydania vysiela k čitateľom. A tí budú možno prekvapení, keď zistia, koľko iných diel, či už literárnych alebo filmových nadväzuje na túto výnimočnú sériu.