Hoci mám veľmi rada knihy, ktoré mi odporúčajú ostatní, pretože potom hrozí menšie riziko sklamania, z času na čas siahnem po knihe, o ktorej neviem vôbec nič. Viete predsa ako sa hovorí, že niekedy aj z motyky vystrelí, že? Nejak takto som sa dostala k tejto maličkej, tenučkej a prekvapivo, veľmi bohatej knihe. Obálka mi prišla ako obálka pre detskú knihu, obsah znel ako niečo hĺbavejšie, niečo, čo by si viac užili starší. A čo vzniklo z kombinácie? Writing Nečakala som, že túto knihu prečítam tak rýchlo. Bolo to rýchle čítanie, v ktorom síce trošku prevládal opis, no pri tejto téme mi to vôbec neprekážalo, pretože opis sa zameriaval na vnútorné pocity hrdinky a jej otázky ohľadom života. Dielo je teda vyrozprávané v tretej osobe, no na emotívnosti príbehu to nič nemení. Autorka sa pekne vyhrala s témou príbehov a hlavne s tým, ako veľa sa v našom živote môže zmeniť, keď sa odvážime urobiť čo i len jednu zmenu. Donútila ma uvedomiť si, že na zmenu nemôžem len čakať, nepríde ku mne sama od seba. Zmenu musím urobiť, možno len tým, že vystúpim z autobusu o jednu zastávku skôr a prejdem sa do práce. ( ešteže tie zastávky mám od seba oddelené asi tak 5 minút pešo, toľko ešte zvládnem) Moje hodnotenie: 3.5/5* "Nič v živote nie je povzbudzujúce. Je na nás, aby sme naberali vzpruhu všade tam, kde je náš zrak, naše nadšenie, naša vášeň, naše... všetko možné... schopné ju vyňuchať." Characters Hlavnou postavou príbehu je Juliette, mladá žena, ktorá nielenže rada číta v metre cestou do práce, no okrem toho pozoruje ostatných ľudí. Má obyčajnú prácu ako každý druhý, ktorá ju veľmi nenapĺňa, avšak má knihy, ktoré predstavujú nekonečný zdroj dobrodružstva, na ktoré sa v reálnom živote veľmi necíti. Veľmi sa mi zapáčila táto hrdinka, bolo jednoduché stotžniť sa s ňou a ešte jednoduchšie predstaviť si, ako by to vyzeralo, keby som bola na jej mieste. V knihe je niekoľko vedľajších postáv, z ktorých každá prispieva k posunu diela vpred, no najviac sa mi aj tak páčila malá Zaida, ktorá bola veľmi vnímavá a videla, ako môžu byť knihy dobrými pomocníkmi, no zároveň hroznými prekážkami. Muž v klobúku, ako ho Juliette v metre nazvala, vniesol do príbehu vážnosť a zároveň jemnosť, ktorá sa mi veľmi páčila. Povzbudzoval Juliette keď pochybovala a aj vďaka nemu si človek dokázal ýchlo uvedomiť, že niekoho takého by v živote mal mať každý. Dnešný svet je hrozne krutý, každý vám povie, na čo nemáte, čo nikdy nedosiahnete, avšak len skutočný priateľ, ktorý vás ani nemusí poznať, vás podporí, nech je váš sen akokoľvek šialený. Moje hodnotenie: 4/5* Plot Pochopiť zápletku z obsahu je viac-menej nemožné, pretože všetko, čo o knihe prečítate, a odohrá na prvých pár stranách a potom ste vydaní napospas autorkiným nápadom. Neviem, či to je skutočné "povolanie", ale predstava, že na svete sú ľudia, ktorí tak milujú knihy, až sa venujú ich roznášaniu (vyhliadnú si ľudí, nájdu pre nich správnu knihu a potom mu ju niekde nechajú, alebo mu ju rovno dajú) sa mi veľmi páči. Juliette sa počas celej knihy učí, ako to v tomto funguje a je skvelé sledovať, čím všetkým si prejde. Pochybnosti, ktorým čelí, pochopenie, ktoré ju čaká... Nemyslela som si, že je možné nájsť toľko reality na tak málo stranách. Autorka si za tú "uveriteľnosť" istotne zaslúži veľkú pochvalu (a potom príde moje skeptické ja, ktoré uvažuje, z čoho by tak títo ľudia mohli žiť. Zo vzduchu???) Moje hodnotenie: 3,5/5* Summary Možno krátke, ale dosť silné dielo, ktoré vo vás niečo zanechá. Donúti vás zamyslieť sa nad životom, ktorý vediete, ktorý by ste chceli, donúti vás uvažovať, či to, čo robíte, je dosť. A ak nie... necháva vám nekonečne veľa nápadov, ako všetko zmeniť, pretože všetko... úplne všetko začína jednou, malinkatou zmenou. Jediné, čo musíme urobiť, je odhodlať sa. "Táto kniha je neobyčajná. Urobí vás múdrymi. Urobí vás šťastnými."

Ako sa dá zo sveta urobiť knižnica? Kategória: Nootropiká/ Antibiotiká Účinné látky: Kniha, ktorá úplne zapadá do Literárnej lekárne. Pomáha utriediť myšlienky. Ponúka riešenia na problémy a hľadá cestu von z bludného kruhu starostí. Otvára nové obzory. Dávkovanie: Užívať môžete kdekoľvek. V autobuse do práce, v čakárni u lekára či vo vani plnej peny alebo na deke v záhrade. Dávkovať len v malých množstvách. Počet tabliet – 190. Vedľajšie účinky: Smútok po dočítaní, preto čítajte pomaly. Pozor! Na svoje knihy sa budete odteraz pozerať inými očami. Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite: Čo urobíte, ak nájdete knihu na verejnom mieste? Samozrejme, že si ju vezmete a prečítate. Po niekoľkých dňoch ju však necháte na inom mieste pre iného čitateľa. Pekná myšlienka, však? Juliette každý deň do práce cestuje metrom. Vždy v rovnaký čas a rovnakou linkou číslo 6. Je veľmi všímavá a rada pozoruje okolie. Svoju knihu už neotvára tak často, lebo všetku svoju pozornosť sústreďuje na cestujúcich, ktorí v metre čítajú. Zaujal ju muž v zelenom klobúku, ktorý rád číta o histórii hmyzu, zamilovaná mladá žena, ktorá obľubuje červenú knižnicu a vždy pri čítaní vyroní slzy, či stará dáma, ktorá vždy listuje v kuchárskej knihe. Jedného dňa však zmení trasu svojej cesty a spoznáva obyvateľov záhadného domu. To, čo Juliette objaví za bránou rozpadnutého domu ju natoľko ohromí, že je odhodlaná zmeniť svoj doterajší nudný život. Čítala ležiac na bruchu na posteli, čítala učupená pri zábradlí galérie, keď tam práve prenikal teplý lúč slnka, čítala opretá lakťami o Solimanov pracovný stôl, čítala pri kuchynskom stole, keď pripravovala jedlo pre Zaidu, čítala, keď na panvici šikovne obracala steaky z mletého mäsa, keď vyprážala šampiňóny alebo miešala bešamelovú omáčku. Dievča, ktoré čítalo v metre je malá, útla knižka, v ktorej sa skrýva obrovská výpovedná hodnota. Už samotná obálka vás láka, aby ste po knihe siahli. To, čo skrývajú stránky nabité textom, uchváti nejedného čitateľa. Dievča, ktoré čítalo v metre je nevšedný a očarujúci príbeh mladej Juliette, ktorá nemá svoj život príliš rada. Ubíja ju každodenný stereotyp, nudná práca, ktorá ju nebaví a samota, ktorá jej zalieza pod kožu. Jej bohatstvom a útechou sú knihy, ktoré si s láskou kupuje a opatruje. Čitateľ sa postupne zo spomienok hlavnej postavy dozvedá o jej doterajšom živote, o jej snoch a jej láske ku knihám. V jednom momente sa jej život zmení a mladá žena len pomaly zvláda zmätok, v ktorom sa nechcene ocitla. Postupne však prichádza na to, aký úbohý bol jej predchádzajúci život, no stále čelí pochybnostiam a obavám, no medzi stránkami nespočetných kníh nachádza nádej, že môže druhých ľudí urobiť šťastnými. Francúzka autorka Christine Féret – Fleury autenticky odkrýva skutočnú tvár čitateľa, no tiež poukazuje na jeho tienisté stránky. S veľkým posolstvom podsúva publiku čaro príbehu, ktoré tkvie v jeho jedinečnosti a zmysle pochopiť skutočnú hodnotu kníh. Autorka sa pohrala s myšlienkou, že prostredníctvom kníh môžeme ľuďom vdýchnuť potrebnú energiu, odvahu či chuť žiť. Jednoducho povedané, dávať ľuďom knihy, aby im bolo lepšie. Aby sa dokázali vysporiadať so svojimi problémami a s tým, čo ich trápi. Smeruje čitateľa k tomu, že kniha je liek na všetko. Kniha nám pomôže prekonať smútok, neveru, žiaľ, chorobu, či s ňou môžeme prežiť spaľujúcu lásku alebo nevídané dobrodružstvo. Na druhý deň sa Juliette držala od kníh čo najďalej a pracovňu nechala zatvorenú. Z galérie videla, ako jeden roznášač prešiel cez bránu a skúšal otvoriť sklené dvere. Keď sa mu to nedarilo, nalepil sa na ne, zacláňajúc si pritom oči. No Juliette zostala skrytá. Zaida bola ešte chorá, mala zvýšenú teplotu a len podriemkavala. Juliette ju nechala s množstvom malých handrových bábik, očividne ručne vyrobených. Obalí vás vôňa kníh, starých i nových. Tisíce kníh, tisíce príbehov a predsa je každý iný, množstvo záhad, nevyriešených tajomstiev, nekonečné more sĺz, smútky, radosti, tance lásky a vagóny dobrodružstiev. Kniha vás vtiahne do deja a vy netušíte, kedy ste sa ocitli v úplne inom svete. Máte pocit, že s hrdinami žijete spolu v knihe. Vaša fantázia pracuje na plné obrátky, a tak ako hlavná postava uniká do svojho sveta, vy ste priamym pozorovateľom jej konania a jej žitia s knihami. Autorka nepriamo prirovnáva knihy k živým bytostiam a rozpráva osudy mnohých známych autorov. Pozor! Táto kniha vám môže zmeniť život. Kniha, ktorá si nájde miesto vo vašom vnútri a nikde inde. Dievča, ktoré čítalo v metre pohladí dušu každému čitateľovi, ktorý nehľadá v knihe iba obyčajný príbeh, ale srdce mu vezmú slová tých, čo ju premenia na krásu, čo ju opisujú. Zaujme aj občasných čitateľov, ktorí hľadajú v knihách hlbší zmysel a dávajú prednosť kvalitnejšej literatúre. No nezabúdajte, že tak ako si každá kniha žije svojím príbehom, aj vy máte právo na svoj život.

Človek je ako kniha, môžete ju prečítať stokrát a aj tak nemôžete presne vedieť, čo ňou autor zamýšľal. - perfektný citát, ktorý vyjadruje podstatu týchto recenzií Kniha bola fajn, určite áno, ale nezaujala ma. Dôkazom môže byť, že recenziu na ňu robím veľmi dlhý čas som samotnom prečítaní. To už niečo znamená. Príbeh mi prišiel viac sci-fi než realita, ale musím uznať, že niektoré dejové prvky boli veľmi vydarené. Ak ste oddaný čitateľ, kniha vám vyčarí úsmev na tvári a budete mať príjemný pocit, lebo sa v nej nájdete. Miestami mi prišla ako rozprávka, miestami ako seriózne čítanie - záleží na vás, ako sa ju rozhodnete brať. Celkovo - pôvabný dej s jednoduchým koncom. Mohla by som o nej písať viac, ale viete, tento titul je prototypom oddychového čítania. Neurazí, nenadchne, poteší. Je to taký mŕtvy bod, kedy nevstanete so vzrušením v tvári zo stoličky, ani sa nerozplačete, či neskríknete yeah!. Light. Doslova. Ale ja potrebujem hromy-blesky, nie diétnu kolu.

Ste aj vy dievčaťom, ktoré rado číta v autobuse, trolejbuse, električke, vlaku…? Aj vy sledujete spolucestujúcich pri ich čitateľských radovánkach a snažíte sa zistiť, čo čítajú, čo im vyčarilo úsmev na tvári, alebo čo im, naopak, zarosilo oči? Aj vy veríte v osudné knihy, ktoré boli stvorené len pre vás, ktoré vám boli ušité na mieru? Tiež ste niekedy v knihách našli vety, ktoré sa vám prihovárajú v mysli ešte aj dnes? Tak ste na správnej adrese. S hlavnou hrdinkou knižky Dievča, ktoré čítalo v metre si budete určite rozumieť! Francúzska autorka Christine Féret-Fleury napísala príbeh, v ktorom sa nájdu všetci milovníci kníh. Nepochybne skvelým začiatkom je vhodne umiestnený citát od J. L. Borgesa na prvej strane knihy: „Vždy som si predstavoval, že raj bude akýsi druh knižnice.“ (s. 7) Knižku pokladám za takú jednohubku, ktorá dobre chutí, ale nestačí… Teda, mňa až tak veľmi nezaujala. Ale možno vám sadne ako uliata. A sme pri tom, o čom sa píše aj v Dievčati, ktoré čítalo v metre – kniha si vás musí nájsť: „Všetky tie knihy musia nájsť svoje miesto vo vašom vnútri. Vo vás a nikde inde.“ (s. 120) Juliette, hlavná predstaviteľka knihy, vám bude určite po chuti. Môžem vám prezradiť, že jej stereotypný život zmení drobná maličkosť – vystúpi z metra idúceho po trase číslo šesť o dve stanice skôr. Rozhodla sa tak ísť do práce pešo a po neznámej ulici. To spôsobilo, že sa dostala do raja kníh, kde sa začala jej misia – nájsť knihám toho správneho čitateľa. Ako si poradí, to už nechám na vás a vašu púť listujúc stránkami. Vďaka pomoci ľuďom nájsť ten správny smer pomocou kníh spoznala tajomného Solimana, jeho dcéru Zaidu i nešťastne zaľúbeného Leonidasa. Dozvedela sa o tom, že do knižnice sa zmestí celý svet, zistila, aké triky slávni spisovatelia pri písaní používali, ako sa navzájom nenávideli, a tiež zistila, aké dôležité je to, ako sú knihy v poličke zoradené. Že všetko má svoj zmysel. A vypovedá to o samotnom človeku. S hlavnou postavou som sa stotožnila vo vášni ovoniavať nové i staré knihy, v sledovaní ľudí s knihou v ruke, pretože sú mi hneď sympatickejší, v zbieraní knižných záložiek či vymieňaní si kníh s kamarátkami. A tiež, rovnako ako ona, verím, že každá kniha má svoje čaro a môže zmeniť kroky nášho života. Možno práve to, že som od zaujímavej témy čakala lepšie spracovanie, spôsobilo, že sa ma kniha nedotkla, alebo, ako to definovala Juliette, ,,nepichla ma do hrude“. Očakávala som hlbšiu pointu a zaujímavý záver, ale nič z toho sa nekonalo. Z hľadiska štylistiky prevažujú v texte príliš dlhé súvetia, v ktorých som sa niekedy mierne strácala. Pozitívne na mňa však vplývali zaujímavé vnútorné monológy i myšlienky o čitateľoch a spisovateľoch, s ktorými som sa neraz stotožnila. Knihu odporúčam mladším čitateľom inklinujúcim k beletrii o knihomoľoch, ako sú oni sami. A tiež tým, ktorí neveria v osud kníh, aby uverili: „Toľko slov. Toľko príbehov, postáv, krajiniek, smiechu, plaču, náhlych rozhodnutí, hrôz a nádejí. Pre koho?“ (s. 55) Pre vás. Pre teba.

Ktorý knihomoľ by nechcel čítať knihu so zameraním na knihy? Jedna taká je útla knižočka s názvom Dievča, ktoré čítalo v metre z pera Christine Féret-Fleury. U nás síce metro nemáme, ale čítať sa dá vo vlaku, autobuse či električke. Juliette má svoj zabehnutý život. Každý deň si dá rovnaké raňajky, zvezie sa do práce metrom linkou číslo šesť. Odpracuje si svoju prácu a až na pár románikov sú jej dni stále rovnaké. Pravidelne to isté jedlo, v piatok večer kino, v sobotu plaváreň a v nedeľu obed u rodičov. Jedného dňa však spravila nečakanú zmenu. Vystúpila o dve zastávky neskôr a pri prechádzke do práce ulicami Paríža narazila na dievčatko menom Zaida a tá ju nasmerovala ku svojmu otcovi. Mužovi menom Soliman, ktorý žil nielen pre svoju dcéru, ale aj pre knihy. Ako jej tento muž a roztomilá Zaida zmenia život? To už prezradiť nemôžem. Musím sa priznať, že od tejto knihy som čakala veľa. Možno až príliš. Krásny obal, krásny názov a úžasný námet knihy s knihami. Keď som sa do nej pustila, dúfala som, že útlosť knihy vyrovná silný príbeh. Žiaľ nestalo sa tak. Aspoň u mňa nie. Veľké pozitívum pre mňa bolo prostredie Paríža. Milujem knihy, kde sa s postavami môžem túlať po meste lásky a romantiky. Dej však bol trošku rozvláčny a nie veľmi dramatický. Hoci sa v knihe stal zvrat, ktorý som nečakala, aj napriek tomu to knihu až tak nenakoplo. Kniha obsahuje nespočetné množstvo tipov na knihy rôznych žánrov. Niektoré som si už začala vyhľadávať. Takisto tu nájdete aj veľa krásnych myšlienok, ktoré sa týkajú kníh. A pokiaľ ste skutočný knihomoľ, tak zistíte, že túto “chorobu” má viac ľudí, čo vás určite upokojí. Tak ako mňa Možno mňa kniha nenadchla z dôvodu, že je určená pre mladšie ročníky. Podľa vydavateľa je určená pre vek 15+. Ťažko povedať. U mňa skôr priemer. Keby mám dať číselné hodnotenie, bolo by 3 z 5.

První myšlenka, která mě napadla, když jsem dočetla poslední slova románu Dievča, ktoré čítalo v metre, bylo: „Jak francouzské!“ Není žádným převratným objevem, že každá národní literatura má svůj specifický literární styl, který vám i bez znalosti autora napoví, odkud titul pochází. Nejinak je tomu i v tomto románu. Stačilo pár stránek a hned bylo patrné, že máte čest s francouzským titulem (a to bez koukání na jméno autorky nebo na malou Eiffelovku na obálce). Zatímco americká literatura velmi často sází na dynamický děj plný dramat, Francouzi si více vychutnávají kouzlo okamžiku, aniž by třikrát za večer museli spasit svět. Podobný přístup k životu má i hlavní hrdinka Juliette. Její matka ji naučila, jak bezpečně proplout životem – držet se vždy při zemi, sázet na jistotu a vyhýbat se jakémukoliv nebezpečí. Jednoduše nijak nevyčnívat z davu a být každým coulem průměrně normální. Součástí Juliettiné každodenní rutiny je také cestování metrem do práce, při kterém se i přes neopomenutelné asociální sklony nejraději baví pozorováním lidí, respektive čtenářů. Z davu cestujících pravidelně pozoruje svou skupinku podobně introvertních typů, jejichž životní příběh se na základě zvolené četby snaží odhadnout. Právě cesta metrem poskytuje mladé ženě více méně jediné rozptýlení, které během dne zažije. Velkou ránu jejímu stereotypu zasadí jedno spontánní rozhodnutí nejít ráno do práce tradiční cestou, ale zvolit vedlejší ulici. Ta ji zavede k podivnému domu s knihou zastrčenou ve dveřích branky a k jednomu neposednému děvčátku, jehož lehkovážné a bezstarostné bytí Juliette natolik okouzlí, že svolí a vstoupí do cizího, knihami zaplněného domu… Dievča, ktoré čítalo v metre patří mezi romány, jež jsou ideální na dovolenou nebo letní povalování u vody. Poetický příběh mladé ženy, jež se rozhodně konečně vylézt z bezpečné kukly, aby si pro sebe ukousla z trochu nepředvídatelného dobrodružství, dokáže na vaší tváři vykouzlit úsměv a příjemně vás naladit. Tím spíš, pokud patříte mezi knihomoly. Autorkou příběhu je francouzská spisovatelka Christine Féret-Fleuryová, kterou si možná někteří z vás spojí s mnohadílnou knižní sérií Do sedla! z jezdeckého prostředí, kterou na Slovensku vydávalo nakladatelství Arkus a jejíž byla spolutvůrkyní. Román Dievča, ktoré čítalo v metre patří mezi tituly, ke kterým se pravděpodobně nebudete vracet, protože sám o sobě nenese mnoho originálních motivů, ale i tak určitě stojí za přečtení. Ať už jen proto, že na vás dýchne trochu pařížské atmosféry a možná ve vás dokonce vzbudí i touhu trávit ve společnosti knih více času.

Ak môj blog aspoň trochu poznáte viete, že väčšina kníh, ktoré čítam sú young adult, alebo aspoň fantasy. Tento rok som si však povedala, že je načase vyskúšať nové žánre a tematiky a nedržať sa tak pevne zabehnutých koľají. Dievča, ktoré čítalo v metre je kniha, ktorú by som si pred rokom v žiadnom prípade neprečítala. Po anotácii som sa jej však rozhodla dať šancu a trochu tak experimentovať s tým, čo čítam. Či kniha stála za to sa dozviete ďalej v tejto recenzii. Neviem či to bolo mojou vtedajšou náladou, ale po prečítaní anotácie na túto knihu som si bola celkom istá, že pôjde o krátky a napínavý triler, kde hlavná hrdinka nečakane vystúpi na zlej zastávke a bude nechtiac vtiahnutá do akýchsi problémov. Asi nikdy som sa takto v knihe nemýlila. Nielenže kniha nebola triler, taktiež v nej nebola skoro žiadna akcia alebo napätie, aké poznáme v klasických románoch. Dievča by som skôr zaradila ku knihám kde nad dejom prevládajú postavy, ich osud a vnútorné pocity. Hlavná zápletka sa teda nevydala smerom, ktorý som čakala ale aj napriek tomu priniesla veľmi zaujímavú myšlienku. Chvíľami som vďaka autorkinmu štýlu písania nevedela, do akej miery sú dané momenty v knihe reálne a či náhodou tento román nepatrí k magickému realizmu. Tento nádych „čarovna“ vniesol do knihy veľmi zaujímavé a nevšedné prvky, vďaka ktorým obžil aj pomerne nudný a jednoduchý dej. Ak hľadáte akciu, toto rozhodne nie je kniha pre vás. Nečakala som, že za tak krátku dobu (kniha má okolo 160) sa dej bude tak vliecť. Na svoje si však prídu milovníci klasickej literatúry. Rôzne citáty a narážky na tie najznámejšie literárne diela sa nesú naprieč celým príbehom a nakoniec sa ukážu ako hlavnou zápletkou. Autorka sa takto snažila ukázať silu slova a ako knihy dokážu od základov zmeniť život človeka. Ak by v Dievčati nebolo toto, kniha by už bola úplne prázdna. V týchto scénach sa prejavuje už zmienený magický realizmus, kedy hlavná hrdinka hľadá schopnosť odhadnúť akú knihu daný človek potrebuje. Či už je to poézia, romantická literatúra, biografické knihy či klasické romány ich cieľom je otvoriť ľuďom oči a prinútiť ich zmeniť život k lepšiemu. Ako hlavná myšlienka je táto metafora úplne nádherná. Príbeh je vystavaný, ako som už spomínala, z veľkej časti na postavách. Sprevádza nás ním hlavná hrdinka Juliette, ktorá z celého srdca zbožňuje knihy, ktoré sú vo väčšine prípadov jej jedinými spoločníkmi. S Juliette sa ľahko stotožní každý čitateľ, predstavuje totiž úplne obyčajné dievča, ktoré len rado číta. Zlom nastáva keď stretne malú Zaida a jej otca, ktorí sú bez debát najzaujímavejšími postavami z celej knihy. Obaja sú celkom tajomní a trvá dlho, kým sa dozvieme ich celú históriu a tak nás aspoň chvíľu držia v napätí. K ďalším postavám patrí napríklad pán Leonidas, kamarátka Juliette a matka Zaidy. Títo všetci sa objavujú zriedka no aj napriek tomu zohrávajú dôležité úlohy a často výrazne ovplyvňujú dej. Práve na nich vidno autorkin zmysel pre detaily, ktoré sú v tejto knihe veľmi dôležité. Dievča, ktoré čítalo v metre určite nie je kniha pre každého. Mladším čitateľom by som ju asi neodporúčala, ale milovníci klasickej literatúry si ju určite zamilujú. Aj napriek svojej dĺžke je plná nádherných myšlienok, ktoré sú síce zložitejšie na pochopenie no o to krajšie. Kniha sa číta pomerne ľahko. Chvíľu možno trvá, kým vás vtiahne do deja, ale potom si vás udrží až do samého konca. Aj keď sa nezaradí k mojim najobľúbenejším dielam, som rada, že som jej dala šancu a vyskúšala niečo iné! ZHRNUTIE Kvalita písania: 7/10 Tempo: 5/10 Príbeh: 6/10 Postavy: 9/10