Rick Riordan si ma omotal okolo prsta už svojou prvou sériou o Percym Jacksonovi a prebudil vo mne lásku ku gréckej mytológií. Potom prišla séria Bohovia Olympu, ktorá to zmenila na závislosť a tak sa trochu obávam, čo sa stane, keď dočítam jeho tretiu sériu Trials of Apollo. Jeho ďalšie knihy o Carterovi Kanovi a egyptských bohoch u mňa nevyvolali až taký ošiaľ, no aj tie sa mi veľmi páčili. Preto, keď som sa dozvedela, že chystá ďalšiu mytologickú sériu a tentoraz severskú, nemohla som odolať. O severskej mytológií som toho nikdy nevedela veľa, len to, čo mi ponúkol Marvel- fešného boha Thora v podaní Chrisa Hemswortha, charizmatického nepochopeného hrdninu Lokiho stvárneného Tomom Hiddlestonom a niečo o deviatich svetoch s komplikovanými názvami. Tu je toho omnoho viac a v úplne odlišnom podaní. Zatiaľ čo pri Marvelovkách som zvyknutá na hrdinské scény a plno vznešených postáv, Rick dokáže všetko toto pretvoriť vďaka jeho humoru a nenapodobiteľnému štýlu. Zobrazuje bohov ako bytosti, ktoré žijú už tak dlho, že už sú znudené všetkou tou slávou a hrdinstvom, preto sa radšej prispôsobujú modernej dobe sledovaním seriálov a robením si selfie na legendárnom moste Bifroste. Prečo nie. Bolo toho síce veľa- mnoho postáv z rôznych svetov, niekoľko bohov, magických predmetov a tých dlhočizných-a-komplikovaných-názvov-ktoré-som-v-hlave-čítala-len-ako-asdfghjk... Ale Rick už je natoľko vypísaný a zbehlý v tom, čo robí, že to dokáže dávkovať tak, aby si čitateľ zvykol a zo všetkým sa pekne zoznámil. Páčil sa mi posmrtný život, v ktorom sa hlavná postava Magnus Chase ocitol- legendárna Valhala ako hotel pre nesmrteľných bojovníkov einherjarov. Príbeh rozpráva v prvej osobe a tak je ľahké sa s ním stotožniť. Musel si na všetko zvykať, rovnako ako čitateľ. Magnus je veľmi sympatická postava- vtipný, samostatný a naozaj láskavý. Nejde ho neporovnávať s Percym, ktorý je moja knižná láska a hoci tam nejaké podobnosti sú, z obidvoch ide úplne iná energia. Kým Percy si celkom rýchlo zvykol na osud hrdinu, vždy sa vrhal do každej akcie a nemohol vystáť, keď sa niečo odohrávalo bez neho, Magnus je skôr taký klaďas. Nemyslí si o sebe, že je nejaký hrdina a asi by radšej sedel niekde vonku s falafelom a sledoval dianie, ako stál v prvej línii. Určite nie je zbabelý, no jednoducho vie, kde sú jeho hranice. Veľmi sa mi páčili aj jeho schopnosti, ktoré zdedil po svojom božskom otcovi, pretože mi pripomínal môjho obľúbeného boha z gréckeho sveta. Hoci tento prvý diel som čítala už dávnejšie, pamätám si, že ostatné postavy mi neprirástli k srdcu tak rýchlo ako tie v Rickových predošlých sériách. Okrem Magnusa som si k žiadnej zozačiatku nevytvorila nejaký extra vzťah, hoci mi prišli celkom sympatické. Najprv sa stretávame s Magnusovými kamošmi bezdomovcami z ktorých sa neskôr vykľuli magické bytosti trpaslík Blitzen a elf Hearthstone. Postupom času som si na nich zvykala čoraz viac a obľúbila som si ich. Hlavne Heartha, ktorý bol veľmi zaujímavá postava, pretože bol hluchý a používal znakovú reč. Navyše bol strašne zlatý a taký... nevinný. Neviem, proste som mala chuť ho vytiahnuť z príbehu a objať ho :3 Ďalšou z hlavných postáv bola valkýra Samirah. Ona bola takou tou typickou silnou ženskou hrdinkou, hoci mala svoje chyby. Čo sa týka samotného príbehu... veľa ľudí odsudzuje takú tú šablónovitosť, ktorú Rick vo svojich príbehoch používa. Hlavná postava: obyčajný tínedžer so zložitou rodinnou situáciou, ktorý sa zrazu ocitá uprostred mytologického sveta, zistí že jeden jeho rodič je boh a že je "odsúdený" k nesplniteľnej misií, na ktorú ho pošlú samotní bohovia... a potom sa to všetko skomplikuje a zdanlivý úspech strieda niečo oveľa zložitejšie, čo treba prekonať. Ja hovorím: no a čo :D Podľa mňa to na kvalite kníh nijako neuberá a jednoducho to k Rickovi patrí. Vďaka tomu, že každá séria je z iného prostredia, prispôsobuje aj okolnosti a tak vôbec nemám pocit, že by stále písal o tom istom. Naopak, veľmi ho obdivujem, že dokáže mladým takouto formou priblížiť mýty staré tisíce rokov a vytvoriť z nich niečo nové :) MAGNUS CHASE A BOHOVIA ASGARDU: THOROVO KLADIVO Originálny názov: Magnus Chase and the Gods of Asgard: The Hammer of Thor (2016) Rok vydania u nás: 2017 Počet strán: 456 Vydavateľstvo: Fragment Väzba: pevná s prebalom Anotácia: Volám sa Magnus Chase. Pred rokom o takomto čase som vyberal smetné koše, spal pod mostom, flákal sa s kamošmi Hearthom a Blitzom, vyhýbal sa policajtom a snažil sa jednoducho prežiť ako bezdomovec. Pred dvoma mesiacmi som z ničoho nič umrel v boji s ohnivým obrom a prebral som sa v hoteli Valhala ako jeden z Odinových bojovníkov einherjarov. Od svojho znovuzrodenia som si už zvykol na veľa podivností. Putoval som po deviatich svetoch a stretal severských bohov, elfov, trpaslíkov a rôzne bandy netvorov, ktorých ani neviem pomenovať. Získal som magický meč a s jeho pomocou spolu s kamarátmi som odvrátil ragnarök – súdny deň. A myslíte, že ma potom čakal zaslúžený odpočinok? Ani nápad! Sotva som našiel Meč leta, už aby som sa vydal pátrať po ďalšej kúzelnej zbrani, stratenom Thorovom kladive... *** Druhý diel bol rovnako akčný ako prvý a vďaka tomu, že už som lepšie poznala postavy aj svet, čítal sa mi jednoduchšie a rýchlejšie. Do skupinky hlavných postáv pribudla ďalšia- Alex Fierro, z ktorej som mala najprv zmiešané pocity, pretože som tak celkom nevedela, či je to taká tá nasilu dosadená postava, ktorá má reprezentovať diverzitu v knihách (lebo niektorí ľudia zjavne nedokážu stráviť, keď sa jeden príbeh nehemží postavami všetkých pohlaví, farieb, náboženstiev a kadečoho iného)... a hoci to ešte stále neviem, vôbec mi to neprekážalo a do príbehu jednoducho zapadla. Najviac sa mi samozrejme páčili narážky na Percyho Jacksona, ktoré sa objavovali v hojnom počte už aj predošlej časti- niektoré názvy kapitol, prítomnosť Annabeth, ktorá Magnusa zasvätila do existencie gréckeho mytologického sveta a posledná veta tejto časti, ktorá predznamenáva prítomnosť samotného Percyho v ďalšej časti... moje srdce plesalo :'D Dejová linka ma zaujala dokonca viac, ako v prvej časti. Predzvesť Ragnaroku, konca sveta, robila príbeh napínavým a aj dej mi prišiel rýchlejší a trochu svižnejší. Magnus navštívil nové miesta, dokonca aj nejaké nové svety a stretol ďalších bohov... stále sa mi najviac páči Loki, ktorý síce nie je taký "kvázi hrdina" ako ten marvelovský a je o dosť zákernejší a krutejší, no má proste niečo do seba. V tejto časti som si uvedomila aj také tie najväčšie odlišnosti medzi touto sériou a PJ. Tu mi prídu všetci tí bohovia oveľa prístupnejší a možno to bude aj tým spojením všetkých deviatich svetov, cez ktoré môžu postavy viac-menej voľne prechádzať. Všetko je také hrozne premenlivé a až tak sa neviažu na staré báje a príbehy. Mám pocit, že každý si môže diktovať svoj vlastný osud, pričom v PJ všetko riadi osud a proroctvá, ktoré sa nedajú len tak obísť. Môžem povedať, že Magnus Chase ma zatiaľ vôbec nesklamal a nemôžem sa dočkať pokračovania a toho, ako to so všetkými postavami dopadne. Severská mytológia toho ponúka ešte hrozne veľa a verím, že Rick nesklame a dokáže z toho vyťažiť čo najviac :)

Autor série o Percy Jacksonovi nás opäť zaviedol do svojho čarovného sveta fantázie, tentoraz s postavou Magnusa Chasa. Prvky Rickovho pútavého rozprávania s využitím severskej mytológie vytvorili spolu neuveriteľnú kombináciu. Príbeh vás strhne hneď od začiatku. Postavy sršia povedomým vtipom a sarkazmom popritom, ako sa snažia zachrániť svet. Hlavný hrdina sa v mnohom podobá na Percyho a čitateľ, ktorý sa dostal aj k ostatným Rickovým knihám, si určite všimne niektoré opakujúce sa aspekty, ktoré zohrávajú v Rickových príbehoch podstatnú úlohu. Niekto práve kvôli týmto aspektom tak veľmi zbožňuje jeho knihy, niekomu môžu po čase prekážať. Ja som sa nevedela rozhodnúť, do ktorej skupiny patrím. Pri niektorých častiach som mala pocit: „toto som už raz zažila, prečo sa to deje zase?“, ale zároveň som čítala ďalej a bola zvedavá na pokračovanie. Aj keď niektoré veci boli podobné ako pri jeho ostatných knihách, nemôžem povedať, že by sa dalo predvídať, čo sa stane, vďaka čomu je kniha taká strhujúca. Postavy sa vám postarajú o veľa zábavy. Kniha je rozhodne oddychovým čítaním. Spestrí vám dni, trochu osvieži všednú rutinu a získate kopu nových znalostí zo severskej mytológie. Ak ste fanúšikom Rickových kníh, dostanete presne to, čo od neho čakáte.

Bol bezdomovcom a zrazu po ňom išiel temný chlapík z vikingskej mytológie. Ten ho zabil a bolo po príbehu... Ale kdeže! Práve tu sa pre Magnusa Chasea začína honba za záchranou sveta! Rick Riordan je americký autor využívajúci pri svojej tvorbe mytologické postavy, ktoré sa ukazujú v našom, normálnom svete, plnom výdobytkov moderných technológií. Po Rimanoch či Grékoch prichádzajú Vikingovia! Úplne nový príbeh, hrdinovia, prostredie. Konečne! Po autorovej predchádzajúcej sérii s niekoľkými pokračovaniami, ktorá nesie názov Bohovia Olympu, sme svedkami začiatku od nuly. A ten začiatok je jedno veľké dobrodružstvo, odhrávajúce sa medzi deviatimi svetmi. A strediskom toho celého je mesto Boston. Magnus Chase nikdy nepoznal svojho otca a o mamu prišiel za veľmi záhadných okolností. Radšej ako žiť niekde v detskom domove alebo v náhradnej rodine, prespáva na ulici. Rokmi si nachádza priateľov, ktorí mu kryjú chrbát, no nemôžu ho ochrániť od všetkého zlého... „Rútili sme sa do rieky Charles, môj meč mal stále vbodnutý do brucha, mne horeli orgány z roztaveného asfaltu v bruchu. Pred očami sa mi mihla obloha a zase zmizla. Zbadal som dymový prízrak – dievčinu na koni, ako sa ku mne ženie plnou rýchlosťou a naťahuje ruku. PRÁSK! Narazil som na hladinu. A potom som umrel. Koniec.“ Sme vždy tam, kde sa zachraňuje svet V knihe sa stane veľmi veľa. Ide to rýchlo, takže kým prečítate sotva sto strán, Magnusa zabije temný Surt, zlosyn zo severskej mytológie, ktorý hľadá stratený meč, aby pripravil Súdny deň. Magnus nájde tento meč prvý, hrdinsky sa bráni, prichádza do Valhaly (nebo pre hrdinov), proroctvo norien ho vrhne do nemilosti u „vedenia", kamaráti ho dostanú do sveta živých, aby mohli precestovať niekoľko svetov v snahe zabrániť hroznému vlkovi dostať sa z ostrova a vyvraždiť ľudstvo. Och a spomenula som, že Magnus je synom severského boha? A spoločnosť mu robí trpaslík, Elf a bývalá valkýra? A že sa stretnú s hovoriacimi kozami? A pri stretnutí s Thorom zistia, že rád pozerá Hru o tróny? A že Magnusov meč rozpráva? Áno, je toho veľa, ale aj tak nemusíte byť v strese, že som vám vyzradila celý príbeh. „Povedal som Sam o svojich snoch: o Lokiho varovaní, o jeho sľuboch, o návrhu, aby som odniesol meč strýkovi Randolphovi a na výpravu zabudol.“ Pretože najväčším benefitom knihy je samotné putovanie To je náročné, plné strachu, smrti alebo strachu zo smrti, veď to poznáte. Vo svete nemôžete veriť ničomu, v tejto knihe ani len veveričkám, lebo aj z nich sa vykľujú krvilačné príšery. A práve preto je Prastarý meč príjemným prekvapením. Po výbornom Percym Jacksonovi ťažko prísť s niečim novým. Ale podarilo sa! Je to pútavé, hlavný hrdina je otravný iba tretinu knihy (čo je zázrak oproti ostatným knihám Riordana, keďže hlavný hrdina dosť často prechádzal nervóznym privieraním očí čitateľa) a do poslednej chvíle neviete, ako sa to skončí. Dobre? Zle? Otvorene, aby ľudia čakali na ďalšiu knihu? „Jack sa rútil nahor do pravej nozdry Griep a ľavou zase von. Obryňa spadla, až sa miestnosť otriasla zemetrasením so silou 6,8 Richterovej stupince.“ Musím vyzdvihnúť autorovu snahu naučiť nás niečo z mytológie. Jasné, každý pozná Thora, Lokiho a spol., ale v knihe vystupujú aj ďalší Severania, ktorých mená možno ani nebudete vedieť vysloviť. Neviem, či je to všetko absolútne presné, ale toto nie je vec, ktorú by som riešila. Jasné, že ide o poriadne fantasy, kde hlavné postavy všetko na svete zvládnu, skoro nepotrebujú jesť a spia len vtedy, keď prejdú tisíce kilometrov a v každej bezvýchodiskovej situácii im niekto alebo niečo pribehne/priletí na pomoc. Toto sú však veci, ktoré, povedzme si otvorene, od knihy tohto typu očakávame. Prioritou je totiž priniesť oddych, zábavu, sem-tam sa zasmiať, pokrútiť hlavou nad vynachádzavosťou či zaujímavým zvratom a zavrieť knihu s pocitom, že tých 400 strán nebola strata času. A toto je dodržané, preto hor´ sa do Asgardu premôcť pár zlosynov a získať srdce dámy. P.S. Nie je to o láske! Konečne! Oveľa viac ma totiž bavia situácie, keď ide o príbeh priateľstva. Aj medzi opačnými pohlaviami.

Rick Riordan si, zdá sa, nedopraje ani chvíľu oddychu. Len nedávno u nás vyšla kompletná séria Bohovia Olympu a už sa nám ponúka ďalšia - Magnus Chase a bohovia Asgardu. Obľúbený autor kníh pre deti a mládež (hoci je to zavádzajúce - ja som tiež jeho fanúšik a od tohto veku už mám trochu ďaleko) ostáva verný svojej povesti a predošlej tvorbe a opäť sa naplno pohrúžil do bohatej mytológie. Antické Grécko však v tomto prípade ide bokom a na scénu prichádzajú - podľa mňa omnoho zaujímavejší - Vikingovia. Severské ságy plné ohňa, ľadu a netypických hrdinov sú tým pravým, čo mladších čitateľov upúta a navyše sa dozvedia mnoho nových informácií. Ak je vám priezvisko Chase povedomé, nečudo. Iste si spomínate na Annabeth Chaseovú, nedeliteľnú súčasť príbehov o Percym Jacksonovi. Táto odvážna dievčina je Magnusovou sesternicou, a i keď nedostáva (aspoň zatiaľ) veľký priestor, prepojenie sérií je príjemným spestrením. "Pred očami sa mi zatmelo. Meč hučal a ťahal ma, no ja som si ruky skoro necítil. Surt si ma premeriaval s úsmevom na dokaličenej tvári. Chce meč, pomyslel som si. Nedostane ho. Ak mám zormieť, Surt zomrie so mnou. Slabo som zdvihol voľnú ruku. Ukázal som mu gesto, na ktoré nepotreboval poznať posunkovú reč. Zaburácal a zaútočil. Práve keď sa ku mne dostal, meč vyskočil a prebodol ho." Magnus sa už dva roky bezcieľne potĺka ulicami Bostonu po tom, ako jeho mamu pripravili o život dva ohnivé vlky. Ukrýva sa pred nepriateľmi i vlastnou rodinou, ktorej dala jeho matka dávno zbohom a on nemá najmenší dôvod veriť im. Keď ho napokon predsa len objaví jeho strýko, otvorí sa mu cesta do nového života. Avšak informácie o jeho osude sú viac než podivné - podľa všetkého je spríbuznený s Freyom, vikinským bohom a je predurčený nájsť jeho meč. To sa mu aj rýchlo podarí, ale vtom naňho zaútočí ohnivý obor Surt, aby za pomoci Meča leta rozpútal ragnarok. Koniec sveta však bude musieť počkať, pretože Magnus sa ocitne vo Valhale, posmrtnom mieste odvážnych bojovníkov, a napokon sa vydáva na výpravu proti Surtovi i vlkovi Fenrirovi, čakajúcemu na oslobodenie na neznámom ostrove. Magnus sa spojí s odsúdenou valkýrou, trpaslíkom s citom pre módu a hluchonemým elfom so záľubou v mágii, aby zabránil nepriateľom v ich skazonosnom pláne a pomstil sa za smrť matky... "Thor ešte chrápal ako pokazená kosačka, keď sme sa na druhý deň ráno chystali na odchod. A to je čo povedať, lebo ja som spal celú večnosť. Meč Jack to s tými následkami zabitia obryne myslel vážne. Len čo Sam zaspala a ja som si zobral meč, ihneď som upadol do bezvedomia. Tentoraz som však aspoň neodpadol na celých dvadsaťštyri hodín. Nemohol som si už dovoliť vyspávať, keď sa mal vlk Henrir o dva dni objaviť. Napadlo mi, či sa čírou náhodou nestávam odolnejším, ako sa s mečom zžívam. Dúfal som, že áno, ale aj tak som sa cítil, akoby po mne celú noc behal valček na cesto." Rick Riordan ma dostal. Po Bohoch Olympu som si myslel, že viem, do čoho idem, a čiastočne sa moje očakávania naplnili. Autor nemení overenú schému - opäť tu máme nesúrodú a tak trochu bizarnú skupinu bojujúcu proti zlu. Opäť cestujú po krajine (či v tomto prípade po rôznych svetoch) a stretávajú podivné bytosti a pritom plnia rôzne úlohy. A zase, ako obvykle, majú stanovený čas, dokedy majú stihnúť vykonať svoju misiu. Mám však dojem, že u Magnusa Chasea si dal Riordan viac záležať. Tým, že séria má mať iba tri časti (a nie päť či viac), je dej hutnejší a vzhľadom na tému severských mýtov aj zaujímavejší. Predsa len, táto mytológia nie je až tak notoricky známa ako grécka či rímska. Dej knihy je viac-menej uzavretý, i keď otvorené dvierka dávajú tušiť, že sa máme na čo tešiť aj v budúcnosti. Ja sa teda rozhodne teším a druhý diel si určite nenechám ujsť.