Peter May sa vracia s tretím prípadom pre škótskeho sympaťáka žijúceho vo Francúzsku, aby znovu preveril jeho schopnosť vysporiadať sa s osudovými prekvapeniami. Kým prvá kniha (Výnimoční ľudia) sa niesla v duchu záhadného pátrania á la Dan Brown, druhá (Kritik) nás zaviedla do prostredia romantických, ale aj nebezpečných viníc. Stopa krvi sa odohráva hlavne v Paríži a Španielsku a viac prevetrá Enzov osobný život. Iste, aj predtým sme mali šancu doň nahliadnuť, no tentoraz je predsa o niečo dôležitejšou zložkou príbehu. Na rozlúštenie čaká ďalší odložený nevyriešený prípad a Enzo pritom odhaľuje aj vlastnú minulosť. Peter May má zaujímavý štýl, jeho knihy čítam rád, pretože ma zakaždým vtiahnu do deja a všetko prežívam spolu s postavami. A okrem toho dokáže skvelo vystihnúť atmosféru Francúzska, a to tak jeho veľkomiest, ako aj vidieka. "Otvorila dvere do prítmia na chodbe, v ktorom rozpoznala, že návštevník má na ústach a nose zvláštnu bielu masku. Nestihla sa ani zľaknúť, keď ju udrel kovovým boxerom. Svet expolodoval zábleskom a bolesťou, stratila vedomie, skôr než dopadla na zem. Muž v maske ju prekročil a posunul telo nohou, aby mohol zavrieť. Kľakol si k nej a na okamih sa zháčil, lebo si uvedomil, že je to pomerne pekná žena. Škoda jej." Enzo MacLeod je špecialista na forenzné vedy a po uzavretí stávky, že vyrieši sedem známych odložených prípadov, sa po dvoch úspešných zásahoch chystá na tretí. Práve v tom čase ho však zasiahne krutá správa o zhoršenom zdravotnom stave. Akoby to nestačilo, stane sa navyše terčom zlovestného maniaka, ktorý si kladie za cieľ zničiť jeho pokoj, vzťahy a napokon celý život. Ako sa ukazuje, všetko súvisí s Enzovým odhodlaním nájsť vraha parížskeho prostitúta spred takmer dvoch dekád. A mal by to urobiť skôr, ako sa rakovina požierajúca mu vnútro rozhodne povedač posledné slovo. A tiež musí mať na zreteli ničiteľa jeho rodinného majetku, ktorý svojím počínaním ohrozuje i jeho dcéry. Aby toho nebolo málo, dôležitou zložkou deja je aj Richard, ktorý si v sebe nesie už od raných liet traumu zločinu. Enzo sa bude mať čo obracať a ako sa to už uňho stáva zvykom, okrem vedeckých postupov bude musieť pripstúpiť aj k o niečo razantnejším opatreniam... "Odreniny na krku, uvažoval Enzo, si Lambert asi spôsobil sám, keď sa pokúšal vyslobodiť z vrahovho zovretia. Prehrnul niekoľko stránok, aby si potvrdil domnienku, a napokon našiel, čo hľadal. Súdny lekár objavil zvyšky kože pod nechtami zavraždeného. Jeho vlastnej kože, ktorú si zodral sám, keď bojoval o život. Zdalo sa, že aspoň čiastočne sa mu podarilo zabrániť útočníkovi v tom, aby ho zaškrtil. Čo bolo zvláštne vzhľadom na Lambertovu drobnú postavu, ako už postrehol Martinot. Potom však nedokázal vzdorovať nacvičenému chmatu vraha, ktorý mu šklbol hlavou a preťal miechu." Peter May zvolil zaujímavý motív pri odhaľovaní vraha. Enzo ako forenzný odborník skúma totiž vrahovu DNA zanechanú na mieste činu po kýchnutí ako alergickej reakcii. Naplno tak využíva svoje znalosti, čo len zvyšuje jeho kredit. Tomu zodpovedá aj pôvodný názov románu Blacklight blue (svetlo slúžiace na zachytenie predmetných látok). Skvelé je aj zobrazenie hry na mačku a myš medzi Enzom a Richardom. Neraz sa zdá, že Enzo ťahá za kratší koniec, keďže Richard nepoužíva len džentlmenské metódy, ale, na druhej strane, ani Enzo už prakticky nemá čo stratiť... Stopa krvi je vydarený krimitriler, ktorý sa mi spolu s prvou časťou zatiaľ javí ako to najlepšie zo série. Záver príbehu ostáva otvorený, ale nebojte sa, procedurálny prípad sa dočká konca. To len autor sa snaží (a úspešne) navnadiť čitateľa na pokračovanie Enzových dobrodružstiev. A ak máte radi atmosféru Francúzska, verte mi, bude vás to tam ťahať napriek očividným hrozbám...