Raphaël si ide brať lásku svojho života. Je presvedčený, že našiel osobu, ktorá mu zabezpečí pokojný život do konca jeho dní. No to sa nepekne mýlil.
Jedna partnerská hádka vedie k odhaleniu jej tajomstva a vtedy sa začína kolotoč. Ukáže mu jedinú fotku, no tá stačí, aby stratil ilúzie o tom, že svoju vyvolenú poznal. Pokúša sa to pochopiť, a preto od nej odíde. Keď sa však vráti a chce si vypo...
Raphaël si ide brať lásku svojho života. Je presvedčený, že našiel osobu, ktorá mu zabezpečí pokojný život do konca jeho dní. No to sa nepekne mýlil.
Jedna partnerská hádka vedie k odhaleniu jej tajomstva a vtedy sa začína kolotoč. Ukáže mu jedinú fotku, no tá stačí, aby stratil ilúzie o tom, že svoju vyvolenú poznal. Pokúša sa to pochopiť, a preto od nej odíde. Keď sa však vráti a chce si vypočuť celý príbeh, už ju nevie nikde nájsť.
Anna zmizne a on sa ju rozhodne hľadať. Na svojej ceste zisťuje, že láska je silnejšia ako čokoľvek iné...
Novinka od môjho najobľúbenejšieho francúzskeho spisovateľa, ktorý si moje srdce získal už pred pár rokmi.
Guillaume Musso ma očaril jedinou knihou. Vtedy som bola ešte dieťa, no tú knihu som si prečítala toľkokrát, že momentálne je z nej „šalátové vydanie“. Keď som zistila, že na knižný trh mieri jeho novinka, hneď som spozornela.
V tomto roku som mala možnosť okúsiť pravú francúzsku tvorbu s jej typickým pátosom a všetkým, čo k Francúzsku patrí. Trochu ma to prekvapilo, priznávam. Musso taký nikdy nebol. Z jeho diel máte pocit, že čítate autora inej národnosti. Nie je Francúz ako sa patrí, ale pri ňom mi to vyhovuje. Milujem jeho odlišný štýl písania, ktorý hraničí s genialitou. Jeho príbehy zasadzuje do Francúzska, takže svoje korene nechce zaprieť. Možno len túži vytŕčať z davu. To zapríčiňuje, že jeho tvorba sa zaobíde bez zbytočných výlevov, ktoré by boli pre zahraničného čitateľa značne nepochopiteľné, no to neznamená, že nevyužije celý potenciál, ktorý sa mu ponúka.
Vinil som z toho seba.
Načo je dobré predstierať, že niekoho milujeme, keď ho nie sme schopní ochrániť?
(str. 12)
Pamätala som si, aké pocity som mala pri čítaní môjho prvého diela od tohto spisovateľa. Bola som veľmi zvedavá, či Dievča z Brooklynu predstihne moje očakávania. Viem, človek sa musí mať vždy na pozore, hlavne ak číta obľúbených autorov.
Zdalo sa však, že sa nemám čoho obávať. Bol to jeden rýchly kolotoč a Guillaume ho riadne roztočil. Prestala som mať strach, či to bude dobré a knihu som si užívala. Postavy, prostredie aj uhly pohľadov boli popísané tak, aby ste mali pocit, že poznáte všetko, ale zároveň nepoznáte nič. Mohla som sa tešiť. Až do konca. Samozrejme, nemohli chýbať ani známe krásne citáty, ktoré vystihovali každú novú kapitolu. Aj keď dej napreduje závratným tempom, čitateľ si vždy nájde čas na rozmýšľanie o pekných slovách.
Koniec bol pre mňa kritický a ja som neustále rozmýšľala, či to je spisovateľov štýl. Síce som jeho knihu čítala veľakrát, no už veľmi dlho som ju nezobrala do rúk, takže teraz mi dávne spomienky na môj knižný skvost nepomohli. Aby ste ma chápali správne, zvraty boli úžasné, gradovanie deja zvládnuté výborne... Jediné, čo mi prekážalo bol nedotiahnutý záver. Možno niekomu z vás robí radosť, ak môžete diskutovať o konci, no ja nie som ten typ. Som šťastná, keď všetko uzavrie autor a ja nemusím tápať. Nebola som stratená, Guillaume nám zanechal indície a my z nich dokážeme poľahky poskladať to, čo nám neobjasnil. No aj tak je to iné.
Pravda je ako slnko. Všetko osvetlí, ale nedovolí, aby ste sa na ňu pozreli.
Victor Hugo
(str. 101)
Guillaume Musso je úžasný. Možno sa na to nepozerám vôbec objektívne, pretože je mojou srdcovkou už pár rokov. Teraz si túto pozíciu len upevnil. Dievča z Brooklynu ma prekvapilo hneď v niekoľkých smeroch, ale v akých, to vám neprezradím. Napísal triler, z ktorého tuhla krv v žilách. Neočakávala som nič, čo sa v deji vyskytlo. Autor zas potvrdil svoju genialitu.