Zobúdzajú sa na neznámom mieste. Nevedia, kde sú a prečo sú k sebe pripútaní. Čo sa stalo? Prečo je žena (policajtka) od krvi a má pri sebe zbraň, v ktorej chýba jeden náboj? Muž, pri ktorom sa ocitla, je tiež dezorientovaný. On bol deň predtým v Dubline a ona v Paríži. Ako sa teda dostali do newyorského Central Parku? Musia si spomenúť, ale ľahké to nebude. Sú v ohrození? Kto ich spútal a prečo práve ich dvoch? Chcela som všetky knihy, ktoré autorovi v preklade vyšli, takže som vôbec nerozmýšľala, či si prečítam túto (ani anotáciu som si nepozrela, čo u mňa nie je zvykom). Na obálke bolo jeho meno, a to mi úplne stačilo. Nepotrebovala som vedieť viac. Prečítala by som si aj príbeh, ktorý nemá koniec, ak by ho napísal on. Netušila som, čo mi kniha prinesie, no hneď som sa do nej ponorila a zistila som, že bude úžasná. Bola som opatrná, aby som sa trošku nesklamala, ako sa mi to stalo nedávno, ale s úsmevom na tvári som už po prvých stránkach mohla skonštatovať, že dielo vyzerá veľmi sľubne. Nenahovárala som si to. Bol to čistý fakt. Alice vykríkla a srdce sa jej prudko rozbúchalo. Chcela sa uvoľniť a zošuchla sa na zem, potom sa postavila. Vtedy si všimla, že pravou rukou je pripútaná k ľavej ruke neznámeho. Cúvla, no muž sa nepohol. Doriti! (str. 12) Na úvod ma hneď privítala tajomná atmosféra, ktorá nie a nie zmiznúť. Ba čo viac, stále sa stupňovala. Všetko sa čoraz viac zamotávalo. Myslela som si, že viem, ako bude dej napredovať a nejaký čas sa zdalo, že som to dobre odhadla. Síce je pravda, že kostru príbehu som už mala, ale nevedela som, čo tam chce doplniť autor a čím ma prekvapí. Prekvapil ma. Veľmi. Až na konci som zistila, že som sa nechala dobehnúť a to, čomu som bola ochotná veriť, vôbec neexistovalo. Len ja som si myslela, že to tak má byť. Po prečítaní Volání anděla som bola menej ostražitá, pretože tam bol záver nemastný-neslaný. No táto kniha bola podľa môjho gusta. Neverila som vlastným očiam. Takýto zaujímavý, logický a sofistikovaný koniec túžim vidieť stále. Neviem, či som sa niekedy pri spisovateľových počinoch smiala – on píše skôr srdcervúco -, no tento začiatok bol smiešny a napínavý zároveň. Dvaja ľudia, ktorí sa zobudia v neznámom prostredí a nevedia, čo majú od toho druhého očakávať... Musia spolupracovať, aby sa dostali z nepríjemnej situácie. Navyše majú na rukách putá. Sú spojení. Nedobrovoľne sa ocitnú v pozícií, keď sa z cudzincov stanú spojenci. Iná cesta neexistuje a oni si to uvedomujú. Vtedy nastáva stret ich odlišných pováh, a to sa nezaobíde bez humorných poznámok na adresu toho druhého. Ustavične sa hádajú. Ja som si začínala myslieť, že sa možno Guillaume odklonil od svojich smutných príbehov, no to by stratil svoj podpis. V živote sú chvíle, keď sa jedny dvere otvoria a váš život sa rozjasní. Vzácne chvíle, keď sa niečo vo vás odomkne. Vznášate sa, ženiete sa diaľnicou bez radaru. Rozhodnutia sú jasné, namiesto otázok prichádzajú odpovede, strach ustupuje pred láskou. Také chvíle treba rozpoznať. Málokedy pretrvajú. (str. 80) Časti, v ktorých si hlavní hrdinovia spomínajú na svoje životy sú bolestivé. Na to, aby zistili, kto ich spojil a čo sa stalo ďalej, musia otvoriť staré rany. Nie je to príjemné ani pre čitateľa. Musso udrel na najcitlivejšiu strunu. Ako aj v iných dielach, aj teraz sa nás snažil emocionálne zasiahnuť. Nie, nerobí to násilne. Očakávala som to od neho. Bez toho by to hádam nemohol byť ani on. Dej v jeho knihách plynie ľahko, a to isté platí aj o pocitoch. Tento Francúz to prosto vie, a preto som si ho tak obľúbila. Píše prirodzene. Ešte nikde som nepostrehla, že by sa úporne pokúšal vyvolať nejaké pocity. Všetko, čo robí, robí s veľkou dávkou empatie, a práve toto na ňom tak veľmi zbožňujem. Dostane sa vám pod kožu a ani nebudete vedieť ako. Možno hovorím za seba, no ak raz „ochutnáte“ jeho tvorbu, budete chcieť viac. Central Park je druhá spisovateľova kniha, voči ktorej som nemala žiadne výhrady. Páčila sa mi od začiatku až po koniec. Guillaume je jeden z mojich najobľúbenejších autorov, preto som na neho viac prísna. Keďže viem, čo dokáže a nie vždy to dotiahne do jeho dokonalosti, nie všetko sa mi páči a vidím tam malé chybičky krásy. Tu však nemám čo vytknúť a radujem sa z toho. Perfektné, perfektné, perfektné! Zo záveru som sa dlho nevedela spamätať. Minule som mu vyčítala, že práve na posledných stranách mu došiel dych, no tentoraz zvýšil tempo a ohúril ma. Celá kniha je čistý podvod a ja sa teším ako malé dieťa. Dielo sa úplne inak rozuzlilo. Nemáte šancu to predpokladať dopredu. Nedá sa to. Bolo to geniálne. Nechala som sa pekne oklamať, ale teraz som za to bola rada. Moment prekvapenia bol silný a celkom zmenil charakter knihy. Úžasné. Hodnotenie: 5/5

Čo môže mať spoločné francúzska policajtka Alice a americký pianista Gabriel? Absolútne nič, až na fakt, že sa v jedno ráno zobudia spojení putami uprostred Central Parku. Nikdy predtým sa nevideli a skoro nič si z predchádzajúcej noci nepamätajú, tak čo ich teda spája? New York, osem hodín ráno. Parížanka Alice sa zobudí pripútaná k neznámemu mužovi. Spočiatku ho považuje za mŕtvolu. Na rukách má krv a vo vrecku zvláštny odkaz. Ničomu nerozumie. Ešte včera oslavovala so svojimi kamarátkami na Champs-Élysées, potom išla k svojmu autu a viac si z toho večera už nepamätá. Gabriel, muž, s ktorým ju dal osud dokopy, si taktiež nepamätá. Ako sa dostal do New Yorku? Predchádzajúci deň mal džezový koncert v dublinskom klube a naraz sa zobudí na inom kontinente. Obaja sa rozhodnú vypátrať, čo sa im skutočne stalo. Najprv musia ukradnúť telefón a auto. Alice kontaktuje svojich kolegov z francúzskej polície, aby získali záznamy z podzemných garáží a preverili Gabriela, na ktorom jej niečo nesedí. Keď jej o pár hodín zavolá kamarát, stuhne jej krv v žilách. Gabriel nie je pianista a v žiadnom dublinskom klube včera nehral. Alice musí konať na vlastnú päsť a zistiť, čo je Gabriel zač. „V živote sú chvíle, keď sa jedny dvere otvoria a váš život sa rozjasní. Vzácne chvíle, keď sa niečo vo vás odomkne. Vznášate sa, ženiete sa diaľnicou bez radaru. Rozhodnutia sú jasné, namiesto otázok prichádzajú odpovede, strach ustupuje pred láskou. Také chvíle treba rozpoznať. Málokedy pretrvajú.“ Nakoniec je nútený vyjsť s pravdou von. Je policajt a obaja pátrajú po rovnakom zločincovi, ktorý im už pár mesiacov uniká. Alice navyše za veľmi tragických okolností pripravil o dieťa a manžela. Po roku sa s ňou opäť zahráva a tentoraz do svojej hry vtiahne aj Gabriela. Všetko začína dávať zmysel, keď vo svojich topánkach objavia sledovacie zariadenia. Oboch ich premiestnil do New Yorku a celý čas ich má pod dohľadom. Ak chcú prežiť, musia začať spolupracovať a vzájomne si dôverovať. Sú odkázaní len jeden na druhého, no čím sú bližšie k vyriešeniu záhady, tým sa všetko ešte viac komplikuje. Vyberú sa do domu zločinca, ktorého prenasledujú, no práve tu ich čaká nemilé prekvapenie. Kde sa nachádza pravda? Dozvedia sa vlastne, čo sa stalo v tú osudnú noc, keď boli premiestnení do New Yorku a čiu krv mala Alice na rukách? Spočiatku vás kniha bude možno miestami nudiť, no keď sa dej rozbehne, nepustí vás zo svojich chápadiel. Pohltí vás príbeh premyslený do detailov a budete mať z neho neopakovateľný zážitok. Hlavné postavy sú nesmierne rozdielne, no práve ich odlišnosť robí príbeh magickým. Alice je mierne zatrpknutá a nedôverčivá osoba, Gabriel zase rád pomáha a je kamarátsky k okoliu. Celú zápletku sa budete dozvedať pomaly s hlavnými postavami. Autor nechcel žiadny kúsok zápletky odhaliť len tak náhodou. „Nikdy sa vám nezdalo, že my, policajti, vlastne pracujeme pre mŕtvych? Ak sa nad tým zamyslíme, našimi pravými zákazníkmi sú oni. Im skladáme účty. Oni nás prenasledujú po nociach, ak nenájdeme vraha. To mi často vyčítala moja žena: Ľudia, s ktorými tráviš najviac času, sú mŕtvi. Nikdy nie sú na strane žijúcich. Vlastne sa nemýlila.“ Autora Guillauma Mussa môžeme spokojne považovať za francúzskeho Stephena Kinga, ktorý si získal množstvo čitateľov nielen v rodnom Francúzsku, ale po celom svete. Vyznačuje sa písaním napínavých trilerov, kde nič nie je do samého konca také, ako sa na prvý pohľad zdá. Podobne je tomu aj v tomto románe. Čím som čítala ďalej, tým som sa neustále netriafala v rozuzlení a netrpezlivo čítala. Konečná zápletka ma poriadne prekvapila, pretože niečo také som naozaj nečakala, i keď som to už pri blížiacom sa konci mierne tušila. Záver jednoducho prekonal moje očakávania. Ak patríte k fanúšikom napínavých kriminálnych trilerov, potom je táto kniha tá správna voľba pre vás. Veľmi by ma potešilo, keby ju v budúcnosti sfilmovali, rozhodne by to stálo za to.

Guillaume Musso patrí medzi popredných autorov z krajiny galského kohúta, no štýl jeho tvorby sa zreteľne približuje americkému duchu. Dynamický dej, protikladné postavy, trochu predvídateľného klišé a zvrat v závere. Za toto moje tvrdenie azda môže aj fakt, že dej jeho románu sa odohráva podľa názvu v jednom z najznámejších parkov na svete. New York sa stáva nielen kulisou, ale aj dôležitým faktorom, ktorý má vplyv na pohyb a ciele dvojice hrdinov. Central Park je akčný krimiromán so zaujímavým námetom. Myslím, že autorovi sa ho podarilo spracovať celkom obstojne, najmä preto, že nič neodhalí len tak - všetko sa dozvedáme spolu s postavami. Ako čitateľ ste navyše po celý čas mierne skeptický - pochybujete o ich úprimnosti a priam čakáte, kedy sa niektorá z nich prejaví v skutočnom svetle... "Pocit závratu. Dusenia. Narážanie do bokov. Pokúsili sa presunúť o niekoľko metrov na vozovku, aby sa vyhli davu. Zlý nápad... Takmer ich nabral taxík. Zaškrípali brzdy, šofér zatrúbil a spustil spŕšku nadávok. Ako sa Alice pokúšala vrátiť na krajnicu, potkla sa o obrubník chodníka. Putá sa jej znovu zadreli do zápästia. Spadla a stiahla so sebou aj Gabriela. Pri tom jej vypadol z ruky drahocenný mobil." Alice a Gabriel sú dvaja úplne cudzí ľudia, ktorí sa jedného rána prebudia spútaní na lavičke v newyorskom Central Parku. To však nie je jediná zvláštna vec. Alice len večer predtým trávila čas s priateľkami v Paríži, vo vrecku má neznámu pištoľ s chýbajúcim nábojom a tričko zamazané od krvi. Gabriel vystupoval v džezovom klube v Írsku a na ruke ma vyrezané akési číslice. Ani jeden z nich netuší, ako a prečo sa ocitli v zámorí, z predošlého večera si nič nepamätajú a sú odkázaní len sami na seba. Postupnú nedôveru vystrieda snaha dopátrať sa pravdy a utiecť nielen polícii, ale aj človeku či ľuďom, ktorí ich vohnali do danej situácie. Alice sa nazdáva, že by to mohlo súvisieť s jej niekdajším prípadom a osobnou tragédiou. Pri pátraní po parížskom sériovom vrahovi utrpela obrovskú stratu a len veľmi ťažko sa z nej dokázala spamätať. Keď sa zdá, že minulosť by sa mohla vrátiť, je ešte odhodlanejšia zistiť pravdu. Gabriel sa tiež ukáže ako neoceniteľný pomocník, ale napriek tomu sa ukáže, že nikomu sa nedá celkom veriť... "Paul prižmúril oči, zažal lampičku a nakoniec našiel mobil, ktorý sa zošuchol na podlahu. Jednou rukou držal volant a druhou sa načahoval po telefón. Keď sa zdvihol, oslepil ho reflektor a zdesený zbadal, že sa naňho rúti motorka, hoci most bol jednosmerný. Nestačil zabrzdiť. Rýchlo strhol volant, aby sa vyhol zrážke. Alfa Romeo to vrhlo vpravo, narazilo na obrubník, plnou silou ho odhodilo do stĺpa lampy a potom prerazilo kovové mreže mosta. Paul bol už mŕtvy, keď jeho auto dopadlo do Seiny." Central Park bolo moje prvé stretnutie s tvorbou Guillauma Mussa. Jeho štýl ma chytil už od začiatku. Nestráca čas zbytočnými opismi ani rozvláčnym vysvetľovaním, ide rovno na vec a burcuje vašu zvedavosť. Páči sa mi fuknčne využitá retrospektíva, ktorú vo všeobecnosti veľmi nemusím, lebo na mňa pôsobí skôr spomaľujúco. Ale tu mala svoje opodstatnenie a bola logicky prepojená s hlavnou líniou. Zvrat ohľadom Gabriela som očakával už prakticky od začiatku, ale nepochybujem o tom, že išlo o autorský zámer. Prečo, to neprezradím, na to sa musíte dostať až ku koncu príbehu. A keď už sme pri tom, rozuzlenie ma trochu sklamalo. Čakal som niečo dramatickejšie vzhľadom na povahu celého románu, ale bolo to uveriteľné. Central Park pekne odsýpa a vedel by som si ho predstaviť aj sfilmovaný.